Talianska kuchyňa    

Talianska kuchyňa je bezpochyby jednou z najlepších na svete. Túto povesť získala vďaka svojej pestrosti, invektíve, čerstvým ingredienciám, zdraviu prospešnosti a samozrejme aj schopnosti ohúriť naše chuťové bunky. Je známa na celom svete. Veď kto by nepoznal pizzu alebo špagety?
Aj keď pôjdeme na dovolenku do najzapadnutejších kútov sveta, určite tam nájdeme aspoň jednu taliansku reštauráciu, ktorá bude už z diaľky svietiť
známou trikolórou alebo nápisom" Pizzeria". Môže si kľudne dovoliť prívlastok svetová, lebo ju naozaj nájdeme vo všetkých kútoch sveta. Takou pizzou neohrdnú ani Číňania, ani Afričania, ani Arabi¸ katolíci, budhisti, moslimovia, židia, vegetariáni či mäsožravci, modelky alebo zápasníci sumo. Pizza nemá vieru, nepozná rozdiely v kultúre, je bez hraníc. Je to univerzálny pokrm, tak ako bola kedysi dávno manna, ktorá spadla z neba, aby nasýtila mnohopočetný národ, ktorý sledoval Mojžiša na dlhej púti za svojim vytúženým domovom.

Vždy keď vidím taliansku trikolóru, príde mi na myseľ pizza. Zelená, biela a červená. Okrúhly koláč pomazaný sýto červenou rajčinou, pofŕkaný bielymi mozzarelovými mapami a zelenými lístkami bazalky. To je Taliansko. Dlhá čižma s opätkom obklopená morom, plná gurmánskych a enogastronomických prekvapení. Dvadsať regiónov a dvadsať rôznych chutí a kulinárskych tradícií.  
Už dlhé stáročia sa taliani a francúzi medzi sebou hádajú, ktorá kuchyňa je lepšia, kto má lepšie syry a červené víno. V televíznych
programoch  a časopisoch vidíme renomovaných francúzkych a talianskych šéfkuchárov, ktorí sa pretekajú
v tých najchutnejších receptoch a najprestížnejších gastronomických súťažiach a vlády oboch krajín sa snažia dať čo najväčšiemu počtu potravín
ochrannú značku. Ja osobne milujem aj francúzku kuchyňu a keďže som naozaj gurmán a hlavne večný hladoš, nikdy žiadnu kuchyňu nezatratím, ale dovolím si iba podotknúť.... pizza je len jedna :)

Určite ste sa aspoň raz za život stretli s výrazom  stredozemská alebo stredomorská diéta. Tento názov nás znovu zavedie do známej čižmy s opätkom. Niežeby sme hovorili o nejakej špeciálnej diéte na chudnutie. Slovo diéta znamená jednoducho nejaký stravovací režim a tým bezpochyby taliansky spôsob stravovania je.

Zakladá sa na štyroch základných nepísaných pravidlách. 1.Pravidelnost 2. Čerstvosť 3. Zdravosť 4. Delená strava.
Tieto pravidlá sú avšak ostro porušované počas dovolenkových dní, svadieb
a lukulovských osláv rôzneho druhu.

Taliani nejedia 5 krát denne, tak ako to u nás odporúčajú odborníci na zdravé stravovanie. Poznajú síce výraz " Merenda", niečo ako desiata a olovrant u nás, ale ich merenda spočíva v drobnej sladkosti, ktorú talianske mamy zabalia školákovi do aktovky, aby si počas vyučovania zamlsal a prípadne nezomrel od hladu, kým príde obed. Môže to byť napríklad čokoládový croissant, rôzne koláčiky z piškótového cesta alebo veľmi ojedinele kúsok bielej pizze. Pravý talian je trikrát denne a to so železnou pravidelnosťou, v určených časových rozvrhoch a hlavne najradšej v okruhu blízkej rodiny. Samozrejme ak mu to okolnosti dovolia.

Na ohrievané jedlo alebo navarené jedlo na dva dni, uložené v hrncoch v chladničke, môžete rovno zabudnúť.
Jedlo sa pripravuje vždy čerstvé z čerstvých surovín a varí sa tak, aby neostali zbytky a nemuseli sa vyhodiť. Skúste ponúknuť talianovi ohrievané cestoviny z mikrovlnky alebo rozmrazený chlieb a z chuti sa zasmejete na výraze jeho tváre. Na stole musí byť vždy čerstvý chlieb. Starý sa
nevyhadzuje, ale existuje nespočetné množstvo chutných receptov ako ho využiť. Jediné ohrievané cestoviny, ktoré vám uznajú, budú lasagne. Sú ako guláš. Zohriate na druhý deň sú lepšie. :)

Stredozemská kuchyňa je všeobecne veľmi zdravá. Vo veľkom podiele je v nej zastúpená zelenina všetkých možných druhov, veľa ovocia, čerstvé ryby a morské plody, syry, cestoviny, ryža, strukoviny, kvalitné chudé hovädzie mäso, teľacina, jahňacina a v menšom množstve hydina, bravčové a divina. Taliani preferujú sezónnu zeleninu a ovocie, čiže to čo sa momentálne urodí v ich krajine a vedia ich pripraviť na neskutočne veľa zaujímavých a chutných spôsobov. A tak sa striedajú dni artičokové, čakankové, špargľové, dubákové, špenátové s dňami melónovými, dyňovými, jahodovými alebo pomarančovými. Ďalšou zaujímavosťou je, že preferujú zeleninu, ktorá sa urodí nad zemou a nie pod zemou. Preto sa my čudujeme ako vyzerá taliansky stonkový zeler a oni zas vyvaľujú oči v potravinách na náš koreňový zeler.

Málokto napríklad vie, že skoro každá ingrediencia, ktorá je používaná v talianskej kuchyni, má aj svoj zdravotný účel. Jedna napomáha tráveniu, iná znižuje krvný tlak, cholesterol či cukor v krvi, ďalšia pôsobí ako antioxidant. Porozprávam vám o tom bližšie v inej kapitole a prihodím aj pár chutných receptov.

A nakoniec, aby som nezabudla, je všade prítomný panenský olivový olej a samozrejme pohár dobrého vína. Taliansko síce nie krajinou známou pre vysoké percento alkoholizmu, ale víno patrí dvakrát denne na stôl a jeho konzumácia počas jedla je pravidelná. Páni doktori z Pinnelovej, ktorí tak často mudrujú v rádiu, by ich určite pri najmenšom nazvali: "Hladinkári"...kto neviete, pre vysvetlenie viď google :)
Talianska delená strava nie je žiadnym receptom na rýchle chudnutie. Je to iba životný štýl a spôsob stravovania, ktorý im je prirodzený. Na svete
existuje množstvo diét na báze delenej stravy a kto si to odskúšal vie, že naozaj fungujú. Minimálne ak nedôjde k úbytku kíl, je isté že ručička na
váhe sa nebude šplhať smerom nahor. Proste im to tak nejak prirodzene chutí. Je to ako z knihy o zdravej výžive. Sladké doobeda, uhľohydráty maximálne do 15 hodiny a večer proteíny a zelenina. Raňajky sú vždy sladké, najčastejšie spočívajú v jednom croissante, kúsku bábovky, čajovom pečive, kapučíne alebo káve na sto spôsobov. Obed je na báze ľahkých cestovín, rizota alebo kúska pizze a čerstvého ovocia a večera sa skladá prevažne z mäsitého jedla, syrov, rýb a zeleninovej prílohy. Čerstvé ovocie, ale nikdy nesmie chýbať na stole. V reštauráciách kam chodia domáci,
dostanete pizzu iba večer, ale neplatí to o turistických reštauráciách, kde ju ponúkajú aj na obed, aby uspokojili turistov. Pizza predstavuje spoločenský zážitok, posedenie s rodinou alebo priateľmi ako aj najlacnejší spôsob obživy pre študentov a mládež.

Neberte si ako príklad stredozemskej diéty talianov, ktorých vidíte na dovolenke počas letných prázdnin. Tam prepínajú do typických programov ako napríklad: " Kto prvý príde, žere", "Treba všetko zjesť, veď sme si to zaplatili", "Veď sú prázdniny, budeme chudnúť v zime" a podobné. To isté platí aj na svadbe, oslave a iných príležitostiach.
Tu už môžeme s kľudným svedomím hovoriť o lukulovkých hodoch a obžerstve.