Vitajte v mojeje kuchyni :)

Od malička mám v sebe neskutočne veľkú skrytú vášeň k jedlu. Keď som bola mladšia, samozrejme ma bavilo viac jesť ako variť. Vždy som sa tešila ako malé decko na dovolenku alebo na výlet, lebo v kútiku duše som vskutku očakávala, že zas ochutnám niečo nové a dobré. Mám našťastie z každej dovolenky plný fotoalbum, lebo keby ste sa ma spýtali čo som videla, veľmi dlho by som premýšlala. Naopak o tom, čo som v ktorej krajine jedla, viem do dnešného dňa rozprávať dlhé hodiny. Podľa toho mám v hlave urobený tajný zoznam miest, kde sa mi najviac páčilo ahaha. Jednoducho som sa s tým už zmierila, že jediné čo evidujem vo svojej mysli, je gurmánsky zážitok.

Myslím, že pasia pre varenie prichádza u žien aj s vekom a ja som na to musela dozrieť. Vždy som síce kuchtila a hlavne veľmi rada som varila pre moje návštevy, ktoré som si pravidelne pozývala domov. Nie preto, aby som sa pochválila mojim kuchárskym umením, ale jednoducho preto, lebo mám rada spoločnosť. S pribúdajúcim vekom, som si uvedomila, že varenie sa stalo pre mňa relaxom. Keď mám zlú náladu alebo som nahnevaná, v momente smerujem do kuchyne a začnem buchotať hrncami a panvicami. Pre mojich blízkych je to vlastne veľkou výhodou, ale dúfam, že ma nehnevajú niekedy naschvál.

V mojej veľkej toskánskej kuchyni  trávim skoro všetok voľný čas. Nie som žiadny šéfkuchár a ani profesionál. Moja rodina mi spočiatku vyčítala, že každého kŕmim iba cestovinami. V podstate to bola pravda. Cestoviny mi za tie dlhé roky prirástli k srdcu. Veď v Taliansku sú súčasťou každodenného menu. Je to rýchle jedlo, nápadité, pestré a časovo nenáročné na prípravu. Navyše sú ľahko strávitelné, čo vyhovuje môjmu nespokojnému žalúdku. Po čase mi dali aj ostatní za pravdu a obľúbili si ich. Moji hostia si nakoniec vždy odo mňa pýtajú recept, tak som rozhodla, že si urobím vlastný blog, kde sa môžem o moje najobľúbenejšie recepty podeliť so všetkými. A k tomu vám prezradím nejaké malé finty, ktoré sa nikdy v kuchárskych knihách neuvádzajú.

Naopak slovenské jedlá som sa postupne naučila variť za posledné roky, odkedy som sa vrátila domov a celkom sa mi darí, lebo ako sa hovorí, varím s láskou.

Som gurmán, vďačný spolustolovník a niekedy nepríjemný kritik pri návšteve v reštaurácii. Priateľ sa na mne vždy smeje a hovorí, že jediné vhodné povolanie pre mňa je pracovať pre nejakú televíziu, ktorá my vyšle do sveta ako gastronomického bádateľa a kritika. On tvrdí, že tak ako viem ja rozprávať o dobrom jedle, dokáže iba Boris Filan.  

Takže som sa riadila aj jeho odporúčaním a rozhodla sa vytvoriť túto stránku venovanú jedlu, teda presnejšie talianskej kuchyni a popritom sa s vami podeliť o moje zážitky, zaujímavosti a úsmevné historky z krásnej krajiny akou je bezpochyby Taliansko. Dúfam, že sa občas aj schuti nasmejete okrem toho, že sa aj chutne najete :)

Silvia