Môj prvý taliansky gurmánsky zážitok je úzko spätý s mestom Rím. Ako študentka som chodila na praxe do mestečka Tivoli, kde sme pracovali v reštauráciách a hoteloch, keďže sme boli študentmi hotelovej školy.
Po skončení povinnej praxe, rok pred maturitou som sa rozhodla tráviť svoju prvú letnú dovolenku sama v Taliansku. Mala som tam mnoho kamarátov a spolužiakov, ktorí ešte praxovali alebo si privyrábali cez letné
prázdniny.
Hneď ako som vystúpila z vlaku, čakal ma na stanici dvojmetrový talian s dlhými kučeravými vlasmi a prenikavými hnedými očami. Poslala ho kamarátka, aby ma vyzdvihol na stanici. Do široka sa usmial, vyceril na mňa dokonalé biele zuby a spýtal sa ma či som hladná. Po dvanásťhodinovej ceste vlakom som bola utrmácaná a vyhladovaná. S úsmevom som prikývla. "A máš rada ryby?" ujasňoval si situáciu. Rozžiarili sa mi oči. Jasné! Veď morské ryby boli u nás v tých časoch kvázi nedostupný tovar.
Zaparkovali sme v centre Ríma pred krásnou reštauráciou s veľkými sklenenými tabulami s výhľadom na romantickú záhradu plnú datľových paliem a tisíc maličkých svetielok. Celá reštaurácia pôsobila ako luxusný trblietkujúci diamant uprostred džungle veľkomesta.
Moja kamarátka nás už čakala s partiou veselých talianov, ktorí si ma zvedavo obzerali. Určite sa chceli predo mnou vytiahnuť, keď ma pozvali to takej draho vyzerajúcej reštaurácie. Usadili sme sa za veľký okrúhly stôl pokrytý bielym damaškovým obrusom a kučeravý talian mi vysmiaty oznámil, že samozrejme objedná ryby, keď ich tak mám rada. Medzitým nám priniesli na stôl fľašu bieleho vína, fľašu minerálky a Grissini. V Taliansku
je úplne bežné priniesť na stôl 1 litrovú minerálku v sklenenej fľaši a Grissini. Nepoužívajú 2 decové minerálky a tobôž nie v plastových fľašiach. Veď taká malá fľaška nemôže pri poriadnom jedle uhasiť smäd. Voda je vždy základom a preto má aj veľmi nízku cenu v reštauráciách. Takže sa nemusíte báť objednať si aj viac fliaš. Grissini zas utlmia hlad, kým prinesú jedlo. Tak sme chrumkali a popíjali biele víno. Asi za pol hodinu nám čašník priniesol dva veľké strieborné podnosy ďalšie menšie taniere. Jediné čom som poznala bola obloha. Hlávkový šalát a citrón.Na podnose boli do kruhu poukladané nejaké rozpoltené čierne mušle so strúhankou navrchu. Boli to Cozze alias Slávky. Prísediaci dlhovlasý talian mi vysvetlil, že sa to volá Cozze al gratin a je
to veľká pochúťka. Gratinované slávky. Čierne mušličky boli pokryté posýpkou zo strúhanky, cesnaku, olivového oleja a posekanej petržlenovej vňatky. Boli zapečené v rúre a posýpka mala peknú hnedoružovú farbu. Vôňa bola príjemná.Nikdy predtým som morské plody nejedla a keď som povedala, že mám rada ryby, mala som na mysli čerstvú pečenú rybku..teda vlastne to čom poznala. Napríklad takého pstruha na
mlynársky spôsob. Teraz mi ponúkali mačku vo vreci, lebo som ani prinajmenšom netušila, čo sa skrýva pod voňavou posýpkou. Opakujúc po talianoch som si zubami z mušle stiahla do pusy plnku a začala prežúvať. Malo to čudnú konzistenciu, bolo to gumové a vŕzgalo to pod zubami. Cítila som chuť strúhanky zmiešanú s chuťou treščej pečene, ktorú priam nenávidím. Nešlo mi to dolu krkom, ale zo slušnosti som to zjedla. Taliani pri stole sa tvárili blažene v domnienke, že ma ohúrili úžasným jedlom. Bolo mi trápne a bola som strašne hladná, tak som zjedla ešte pár kusov a zajedala ich obrovskými krajcami bieleho chrumkavého chleba.
Nepamätám si už presne, čo bolo na druhom podnose a ďalších tanieroch, ale s istotou viem, že tam
nebola žiadna pre mňa stráviteľná ryba. Stôl bol plný prečudesných pokrmov. Taliani to všetko s chuťou zjedli a ja som sa napchala tým výborným čerstvým chlebom a popíjala víno. Nechcela som mojich hostiteľov uraziť,
lebo som ich videla prvýkrát v živote. Večeru sme zakončili typickým malým presom a nejakým žltým citrónovým likérom. Bolo to Limoncello. Že na trávenie. Pravdu povediac bolo mi nejak čudne od žalúdka.
Keď som prišla na hotel, začalo mi byť veľmi zle. S tým som nepočítala. Ani som nestihla popremýšľať čo mám zabalené v kufri a už som sa pozerala na dno záchodovej misy. Strávili sme v spolu v objatí pekných pár hodín. Čarovná romantika Ríma sa vytratila. Ráno som sa zaprisahala, že už nikdy nedám do úst čierne mušle :). A to slovo som dodržala.